pondelok 30. septembra 2019

Známu speváčku osočila, že je cigánka. Na charitatívnom koncerte ju nazvala pi*ou




Každoročne sa spájajú bežci zďaleka i zblízka na to, aby podporili charitatívnu udalosť BEH PRE SRDCE. Pomáhať sa dá samozrejme celoročne, no presne dnes je ten deň, kedy sa opäť v Bratislave, mestskej časti Rača organizuje samotné podujatie, kde sa opäť zúčastnili celé stovky bežcov odhodlaní pomôcť dobrej veci.

Podporu tejto akcii s krásnou myšlienkou vyjadril napríklad moderátor Sajfa, príde sa do programu zapojiť aj rapper Kali, ktorý v Rači býva. Okrem nich však do programu patrí aj obľúbená, večne milá a usmievavá speváčka Veronika Strapková. Pre ňu bol však príchod na akciu viac než nepríjemný, keďže si na vlastnej koži prežila útok na farbu svojej pokožky. Cesty v blízkosti podujatia sú samozrejme menej prechodné, než sa bežných dní. To sa však nestretlo s pochopením istej ženy, ktorej chcela Veronika s dobrým úmyslom poradiť. Pani však na speváčku vyletela, že jej nebude nejaká „cigánska pi*a rozkazovať“. Stupídne? Jednoznačne.





Veronika Strapková bola súčasťou charitatívnej akcie BEH PRE SRDCE. Ako jedna z účinkujúcich v programe mala vyhradené miesto neďaleko od pódia v areály podujatia. Pri jej snahe o to dostať sa so svojím autom na vyhradené parkovisko mala problém práve pre zvýšený pohyb v okolí podujatia. Keď vystúpila z auta, stačila len slušne pozdraviť… a dotyčná pani, o ktorej je reč, ju začala častovať rasistickými urážkami o tom, že nejaká cigánska pi*a jej nebude rozkazovať a oháňala sa políciou. Okrem samotnej speváčky, stihla pani pourážať aj bežcov (ktorí samozrejme bežali za charitatívnym účelom). Hneď po tom sa to Veronika rozhodla i zdokumentovať.. a na jej výzvu to pani dokonca zopakovala opäť a na kameru. Ukážku môžeš vidieť vyššie.


„Nechcela som si to nechávať pre seba, je dôležité o takýchto veciach hovoriť…“





Veronika Strapková o incidente hovorí: „Pravdou zostáva, že keď sa hocikto stretneme s podobným vystupovaním, je dôležité, aby sme to nenechali len tak. Samozrejme je človek v šoku z danej situácie, keď ťa dotyčný „útočník“ svojím krikom a ďalšími neuvedomenými prejavmi nepustí ani len k slovu. Je takisto dôležité, aby sme takéto prejavy nenávisti zachytili a snažili sa s tým niečo urobiť. Mali by sme byť tolerantnými a nevyvyšovať sa nad niekým iným. Tu nejde o to, že mňa by niekto urazil… ale že si dovolil správať sa nadradene len na základe vonkajších znakov. Ja neviem o tom, žeby som mala rómsky pôvod, ale aj keby som mala, nie je to dôvod na ponižovanie. Nikto by sa nemal povyšovať nad iného. Je to veľmi smutné.“

Bojujme spoločne za toleranciu

Paradoxom celej situácie je, že iba podčkiarkla závažnosť tohto problému, napriek tomu, že žijeme v roku 2019. Ako vidíš vyššie uvedenú reklamu od Absolutky, tá sa aj tento rok pripomína Slovákom s práve spomínanou toleranciou. Ľuďom treba otvárať oči vlastným príkladom a môžeš sa do tohto celého zapojiť spolu s nami! Pýtaš sa ako? Podpor aj ty merch POĎ ŽIŤ, NECHAJ ŽIŤ a staň sa aj ty pozitívnou reklamou pre spoločnosť… Veronika si poplakala, no na dotyčnú ženu sa vraj nehnevá, ale chcela to rozšíriť ďalej…

„Nemali by sme dovoliť, aby nenávisť ovládala spoločnosť.“




Video prehrávač




Zdroj https://news.rukahore.sk
POĎ ŽIŤ NECHAj ŽIŤ   https://merch.sk/absolut

nedeľa 29. septembra 2019

"O detských obetiach holokaustu sa málo vie" hovorí Miroslav Rác

Miroslav Rác
Rómsky holokaust je dodnes tabuizovaná téma, s vedomosťami o tom židovskom sa to nedá porovnať. Na konte má pritom viac ako pol milióna obetí.... 


O tragédii Rómov a Sinti v Druhej svetovej vojne sa nikdy a nikde príliš nehovorilo. Boli vraždení v desiatkach, stovkách, tisícoch.
Na okrajoch masových hrobov, v koncentračných táboroch, pri cestách, puškami, kladivami alebo plynom. Mlčalo sa o nich, lebo
dlhé roky boli a sú na spoločenskom okraji. Dnes, keď sa náš svet
opäť fašizuje, je viac ako kedykoľvek predtým si tieto udalosti pripomínať a naša súčastná genrácia je povinná nie len o týchto udalostiach hovoriť ale aj učiť...


V máji 1944 nacisti začali napĺňať svoj plán „konečného riešenia“ pre „cigánsky rodinný tábor“ v Auschwitzi. Väzňom 16. mája prikázali ostať v barakoch, ktoré obkľúčilo asi 60 príslušníkov SS. Keď sa pokúsili Rómov z budov vyhnať, muži, ženy a deti ozbrojení len náradím, palicami a kameňmi prinútili vojakov stiahnuť sa. Tento záblesk odporu im však predĺžil život len o niekoľko týždňov.

Menšiu časť tamojších väzňov, konkrétne asi 490 žien, deportovali do koncentračných táborov Buchenwald a Ravensbrück. Vraždenie prežili len štyria ľudia. Tento deň si svet pripomína ako Pamätný deň rómskeho holokaustu.

V koncentračnom tábore Auschwitz-Birkenau celkovo zahynulo takmer 20 000 Rómov a Sintov z rôznych krajín...


Málo sa hovorí



V máji roku 1944 bolo 35 rómskych a sintských sirôt zo sirotinca Sv. Jozefa v Mulfi ngene, ktorý viedli mníšky, deportovaných do Auschwitzu. Cirkev proti deportáciám detí neprotestovala, ani sa ich nesnažila zachrániť. Niektoré z detí boli následne používané na lekárske pokusy doktormi SS v Auschwitzi. Z 35 detí prežili iba 3. 



Settela Steinbach bola jednou z 574 rómskych a sintských detí zadržaných v roku 1944, ktoré deportovali do tábora Westerbork. Ostrihali jej tam vlasy, tak si hlavu zakryla kusom odtrhnutej látky, ktorý použila ako šatku. 19. marca 1944 ju naložili do nákladného vlaku do Auschwitzu. Keď sa dvere vagóna zatvorili, nafi lmoval ju židovský väzeň, ktorému strážca nakázal natočiť scénu, ako pozerá von. Settela o niekoľko mesiacov zabili, spolu s jej matkou, dvomi bratmi, dvomi sestrami, tetou, dvomi synovcami a neterou. Z celej veľkej rodiny Steinbachovcov prežil iba jej otec.



Erna Lauenburger bola mladá sintská žena z Berlína, ktorá vyrástla a presťahovala sa do Magdeburgu, kde si založila rodinu. V roku 1943 deportovali Ernu a jej dve dcéry do Auschwitzu-Birkenau, kde sa stala obeťou lekárskych pokusov, ktoré vykonával SS doktor Josef Mengele. Zabili ju smrteľnou injekciou. Jej dcéry tiež zahynuli v Auschwitzi. Jej manžel, Otto Schmidt, zomrel v koncentračnom tábore Buchenwald. Erna Lauenburger bola inšpiráciou pre detskú knihu Ede a Unku od Alexa Weddinga, v ktorej sa chlapec z Berlína skamaráti so sintským dievčaťom. Ede a Unku bola jednou z najpopulárnejších detských kníh v Nemecku v povojnovom období a bola následne aj sfi lmovaná. V roku 2011 pomenovali po Ede a Unku jednu z berlínskych ulíc.



Miroslav Rác - Slovensko 

Vyštudovaným klavirista, učiteľ na základnej umeleckej školy z Levíc. Začal skladať a tvoriť svoje diela spojené témou koncentračných táborov, rómskeho holokaustu a je silnou osobnosťou profilujúcou sa v boji proti novodobému fašizmu 

Bol prizvaný na hudobnú spoluprácu na dokumentárnom filme s nemeckými Sinty a poľskými Rómami. Film je venovaný detským obetiam Holokaustu. Znázorňuje utrpenie množstva detí, ktoré zomreli počas druhej svetovej vojny v koncentračnom tábore Buchenwald. Vo filme sú všetky emócie autora vložené do hudobného podkladu. Natáčal sa priamo v koncentračnom tábore Buchenwald, ktorému je aj venovaný.
Na tému Holokaustu už zložil niekoľko skladieb, s ktorými koncertuje po celom svete. Prvá premiéra filmu bola v Karlových Varoch na festivale dokumentárnych filmov.  

"Som veľmi rád, že tento dokumentárny film vznikol. Utrpenie detí v koncentračnom tábore so mnou veľmi otriaslo. Navštívil som koncentračné tábory osobne. Vždy mám chuť plakať a vykričať svetu, aby sme zastavili prejavy fašizmu a rasizmu vo svete. Aby sme sa poučili na chybách z minulosti. Aby sme sa postavili pravde do očí. Aby sme nezabudli na utrpenie ľudí, ktorí umreli kvôli svojmu vierovyznaniu, alebo farbe pleti. Prajem si, aby sme žili iba v láske a vzájomnom pochopení." Povedal Miro Rác 



Nezabudnime 

Dnes ako kedykoľvek pretým je dôležité aby sme nezabudli ! Hovorme o tom, píšme o tom, spievajme o tom a učme o tom! Pretože ak o hrôzach  koncentračných táboroch prestaneme hovoriť, svet nato raz môže zabudnúť...  


Jozef Kmeťo 
Za rozhovor ďakujem Miroslavi  Rácovi   

piatok 27. septembra 2019

Norbert Hmilansky dal jasný odkaz naším rómskym predstaviteľom. "Zobuďte sa!!!"



NORBERT HMILANSKY


Dnešná situácia na Slovensku je pre nás Rómov naozaj nepriaznivá. Podľa aktuálneho prieskumu, keby sa konali voľby v týchto dňoch, by na 3. mieste skončili Kotlebovci. 


Volebné preferencie

Podľa agentúry Focus za obdobie september 2019 preferencie jasne hovoria, že na 3. mieste by z 10,60 % percentami skončila fašistická strana Mariána Kotlebu.

Politológovia a nakoniec aj predstavitelia Smeru sa nechali počuť, že sú schopní vytvoriť koalíciu Smer, SNS a Kotleba. Do hry ešte prichádza aj Kollár, ktorý sa zo 7.20% v predvolebných preferenciách ocitá na 4. mieste. Teda, ak by vznikla koalícia SMER, SNS, Kotleba, Kollár, získala by cez 46% percent hlasov a to bohato stačí na vytvorenie novej vlády. Opozícia by dostala iba 39% hlasov a to znamená len jedno, že na druhý rok Kotleba môže sedieť nielen v parlamente, ale aj vo vláde Slovenskej republiky.  




Fašizmus sa popularizuje  

Nikto nevidí vo fašizme a v ich predstaviteľoch nebezpečenstvo, ako by v populizme s fašistickou ideológiou videli všeliek na všetky boľačky v našej spoločnosti. Viac ako 5 rokov Redakcia R1, ale aj ostatné denníky upozorňujú na fakt, ktorý je prehliadaný zo všetkých strán. 

Kotlebovci mobilizujú mladých ľudí, vzniká mládežnícka organizácia Ľudová mládež. Aktivity Ľudovej mládeže sú identické s Hlinkovou mládežou, či Hitlerjukend. Pod zástierkou letného mládežníckeho tábora sa však učia čistému nacionalizmu a xenofóbii s absolútnou intoleranciou všetkému čo nespadá do chorých mozgov vodcov fašistickej strany Mariána Kotlebu Ľudová strana naše Slovensko, ktorá má záštitu nad občianskym združením Ľudová mládež.



My blogeri z Redakcie R1 sme už dávnejšie upozorňovali na výcvikové mládežnícke tábory na severe Slovenka, kde sa v lesoch mladí neonacisti učili bojové umenie, ako bojovať s nepriateľom a tým nepriateľom pre nich je Róm, Žid, či prisťahovalec z vojnou zničených krajín. Nikto na naše články nereagoval, a prečo aj, veď to písali len sprostí cigáni... Boli sme na smiech pre všetkých, či gádžov, tak aj Rómov.


Neonacisti sa dnes z ulíc dostali do parlamentu a miesto kanád a holých hláv si dali na seba obleky. Robia propagandu na facebooku, majú svoje internetové média. Útočia na Rómov, Židov, ibaže tu nejde len o reči na webe, ale o veľmi reálne plány a veľmi reálne zbrane. Podľa interných informácií sa náckovia nielen cvičia v streľbe po lesoch a so školáckymi gramatickými chybami volajú k sebe nových členov, ale zhromažďujú hotové arzenály zbraní.




Fanatici, ktorí chcú odstrániť „nepriateľov národa“ a demokraciu, dostávajú milióny eur zo štátneho rozpočtu a snažia sa prenikať do polície oni sa nielen snažia, ale už aj sú, minimálne ja viem o dvoch, ktorí sa hlásia k myšlienkam Kotlebovcov. Pod Národnou kriminálnou agentúrou (NAKA) najnovšie vznikla Národná jednotka boja proti terorizmu a extrémizmu. Je zaistená bezpečnosť občanov a vôbec samotná existencia tohto štátu? Ich úloha sa zatiaľ javí ako nie celkom efektívna, pretože aj keď niekoho obžalujú z extrémizmu, súdy to vo väčšine prípadov zmetú zo stola, alebo takýto fanatici dostanú tak smiešny trest, že nestojí ani za zmienku a ďalej môžu sa slobodne pohybovať v našej spoločnosti. 


Na tieto fakty neupozorňujeme len my z Redakcie R1, ale aj denníky a týždenníky minimálne 3 roky, napriek tomu kompetentní mlčia. Mlčia naši politici, mlčia naši rómski predstavitelia, mlčí parlament, ale aj polícia... To rozčúlilo aj známeho youtubera Norberta Hmilanskeho, ktorý sa pýta politikov ako je možné, že takéto niečo sa môže diať v našej spoločnosti v 21. storočí a dal aj jasný a tvrdý odkaz naším rómskym predstaviteľom. 






My sme oslovili aj Ivana Hriczka, ktorý zakladá novú politickú stranu Slovenská iniciatíva menšín (SIM), ako sa on pozerá na fakt zvyšujúceho sa extrémizmu u nás. 


"Situácia v spoločnosti v našej krajine je vážna! Na nebezpečný stav spoločnosti upozorňujem už niekoľko rokov. Strach, beznádej a revolučné chute nič neriešiacich riešení chutia ľuďom v beznádeji, či už na jednej alebo druhej strane a podnikavci to patrične zneužívajú. Rómovia sú najchudobnejší a najzraniteľnejší ľudia v našej krajine. Je mi ľúto, že ľudia s mocou v ruke to statočne prehliadajú a hazardujú s našou krajinou a jej stabilitou. Ako Róm, otec a občan tejto krajiny sa cítim zvláštne, až možno ohrozene, keď čítam a počúvam nálady ľudí voči Rómom v Európe a na Slovensku a to nie len na internete, ale už aj v uliciach. Rómovia, ktorí majú politické ambície sa hrajú na dôležitých a dokonalých a podstata im statočne uniká, a preto sú vždy aj v pozícii porazených a potom sa čudujú, že Rómovia ich nepodporia. Pokiaľ sa my Rómovia nespojíme, reálne nepodporíme a nezačneme si aj dôverovať, neporiešime nič! Slovensko potrebuje vodcu Rómskeho národa, ktorý na občianskom princípe zrealizuje politiku vstupu do parlamentu aj Rómov, prevezme reálnu zodpovednosť za Rómov na Slovensku a vytvorí hodnotnú spoluprácu so Slovenskom a vládou SR. Pokiaľ to Rómovia nepochopia, tak môžme len lamentovať na internete a nikdy nič neporiešime. Rómovia sú súčasťou živého národa a preto nedovoľme nikomu, aby nás označoval, ničil, používal, alebo vysmieval lebo MY SME TU!"


Norbert Hmilansky, sa pýta politikov ako je možné, že takéto niečo sa môže diať v našej spoločnosti v 21. storočí a dal aj jasný a tvrdý odkaz naším rómskym predstaviteľom. 







Jozef Kmeťo 
Zdroj TASR/ Plus 7 dní 

štvrtok 26. septembra 2019

"Rómsky kráľ Róbert Botoš nie je skutočný reprezentant Rómov na Slovensku", hovoria prevracači kabátov...


„Rómska komunita sa skladá z najpočetnejších Rumungov, olašských Rómov a mnohých ďalších skupín. 

Spolu s Marcelom Šaňom "nepovažujú za skutočného reprezentanta etnika takzvaného rómskeho kráľa Róberta Botoša". Takto reagovala pani Jarmila Vaňová na otázku z publika, pri diskusnej relácii Rómovia v politike. Otázka smerovala k tomu, že ak sa politicky my Rómovia nevieme zjednotiť, či by nebolo dobré ísť cestou zjednotiť nás Rómov v osobe rómskeho kráľa Róberta Botoša. Pani Vaňová sa ďalej vyjadrila, "Takže k tomu kráľovi, ja som bola osobne pri tom akte a dokonca som bola požiadaná aby som mediálne pomohla tomuto pánovi. Pokiaľ ide o kráľov a vajdov u Rumungrov, ku ktorým sa radím aj ja, toto už dávno nefunguje a je to model, ktorý nie je funkčný, si myslím na Slovensku v takej miere ako by si majorita myslela, že je funkčný. My žijeme v občianskej spoločnosti, to znamená, že nežijeme 17. alebo 18. storočí, aby nám boli nanucovaní nejakí vajdovia. Proste my sme občania tejto krajiny, my to chápeme a takýto pozostatok histórie u Rómov ešte  pretrváva u mnohých, ale dnes tu máme spoločnosť, ktorá chce ísť dopredu a uznáva demokratické hodnoty spoločnosti a vyčleňovať nás na základe nejakých historických tradícií, verte mi, že to nefunguje."





Veľmi zaujímavé slová pani Jarmily Váňovej, len potom nechápem, prečo sa zúčastnila takéhoto "prežitého aktu" korunovácie rómskeho kráľa Roberta I. A nemám ani pocit, že pri tom akte pani Jarmila Váňová trpela, ani kolektív rómskeho mediálneho centra (MECEM), ktoré pripravovalo aj rómsky magazín So vakeres v tej dobe. Dokonca tomuto "nanucovanému" aktu redakcia magazínu So vakeres venovala podstatnú časť celej relácie...


Tak isto netreba zabudnúť, že pani Jarmila Vaňová bola na korunováciu pozvaná ako VIP hosť a menovaná do kráľovského poradného orgánu za oblasť medií a kultúry. Ako nám aj pre Redakciu R1 povedal kráľ Róbert Botoš, "veľmi som si vážil a vážim pani Jarmilu Váňovú, a preto z mojich rúk dostala za svoju prácu pre rómsku komunitu aj vyznamenanie." A dnes tu hovoríme o nejakom "historickom prežitku"...


Tohto, podľa slov pani Váňovej, "historického prežitku" korunovácie rómskeho kráľa sa zúčastnili aj iné významné osobnosti našej rómskej komunity, čím svojou účasťou dali najavo legitimitu korunovácie a rómskej reprezentácie v spoločnosti v osobe kráľa Róberta I.


Jozef Červeňak (dnes komunista)

Anna Pompová

Jozef Ravasz

Peter Polák (vtedy splnomocnenec vlády pre rómske komunity), trasúcim hlasom plným dojatia pre médiá povedal, "Veľmi sa teším, že máme rómskeho kráľa a teším sa na spoluprácu."

Gejza Adam

Stanislav Vospálek

Za Sintov sa korunovácie zúčastnil Ladislav Rychter a rómsky vajdovia z celého Slovenska, a nechýbali ani hostia zo zahraničia. 









Súčasťou korunovácie bola omša v Dóme svätej Alžbety. Kráľa privítal košický vikár Vladimír Šosták a spolu potom vošli do chrámu. Vedľa Róberta I. sedel jeho starší syn, mama a sestra Edita.

Vikár Šosták vo svojom príhovore vyjadril presvedčenie, že ak sa nový rómsky kráľ bude držať viery v Boha a bude ju šíriť aj medzi svojim ľudom, má veľkú šancu úspešne naplniť svoje poslanie.

Požehnal mu nielen on, ale prečítal aj posolstvo košického arcibiskupa Bernarda Bobera, ktorý sa omše kvôli pracovnej zaneprázdnenosti nemohol zúčastniť.

Stovky hostí vchádzali do Domu umenia po červenom koberci. Košický podnikateľ a zároveň vajda Róbert Botoš väčšinu hostí osobne privítal. Ako je to u Rómov zvykom, nechýbali hlučné prejavy emócií, chlapské objatia a množstvo bozkov.

Väčšina mužov prišla v značkových oblekoch, ženy v drahých róbach a v podobnom štýle boli odeté aj deti. Všetci prítomní mali na sebe toľko zlatých šperkov, že spolu by mohli zahanbiť jedno väčšie zlatníctvo.

Rómsky kráľ prezradil, že kráľovskú korunu vyrobil košický majster Ľudovít. "Váži takmer štyri kilá a sú v nej brilianty, rubíny aj smaragdy. Na výrobu koruny mi prispela celá rodina. Niekto kúskom zlata, iný kamienkom," povedal Róbert I.







Na presun do Dómu sv. Alžbety si kráľ vybral koč, ťahaný dvoma bielymi koňmi. Spoločnosť v ňom mu robila jeho mama Katarína a najstarší syn Róbert Princ. Približne v polovici jazdy k Dómu všetci z koča vystúpili a spolu s ďalšími pokračovali peši.

O bezproblémový presun sa im postarala polícia, ktorá operatívne odkláňala dopravu. Pred Dómom Róbert I. rozdal náhodným divákom špeciálne na tú príležitosť vyrobené malé zlaté šperky v tvare kráľovskej koruny.

Z Dómu späť do Domu umenia sa Róbert I. vrátil vo svojom mercedese. O záver slávnostného dňa sa postarala kráľovská hostina.


Kým stovky hostí pili a hodovali, ich ušiam lahodili tiahle i rezké tóny rómskych melódií a očiam zas pohľad na tanečné kreácie. O väčšinu sa postarali umelci z košického rómskeho divadla Romathan, či skupiny Davles.

Husľovým umením sa blysla vnučka Jána Berkyho Mrenicu, primáška Barbora Botošová so skupinou Bohemiens.

Hostia zo Slovenska i okolitých krajín sa postupne rozchádzali. Tí s najväčšou výdržou oslavovali veľký deň slovenských Rómov ešte v prvých hodinách nového dňa. 







Záver 

Nech už sa čokoľvek po korunovácii a nasledujúcich 5 rokov stalo, rómsky kráľ Robert I. je tu. Nebol odvolaný, aj keď niektorí hovoria, že áno, verejnosť to neprijala ani veľa Rómov, pretože kráľa nemožno odvolať, odvolať sa dá predsedu vlády, poslanca, riaditeľa, nie kráľa. Kráľa možno zvrhnúť, ale to sa nestalo... 

Slovensko stále vníma kráľa Róberta Botoša ako reprezentanta Rómov. Ani Peter Polák nerezonuje v našej spoločnosti ako predstaviteľ Rómov tak ako rómsky kráľ Róbert I. O politických predstaviteľoch radšej pomlčím, pretože podstatná časť širokej verejnosti ani nevie kto je kto, ale každý na Slovensku vie kto je rómsky kráľ Róbert I. A ak už teda hovoríme o politike, tak by sa nemalo meno rómskeho kráľa Róberta I. odsúvať na druhú koľaj. Dobrý politický líder a kráľ skutočne môžu politicky spojiť našu rómsku komunitu do jedného celku. 

Nechápem ako dnes po 5 rokoch od korunovácie môže niekto hovoriť o "historickom prežitku", keď táto korunovácia bola jeden veľmi dôležitý medzník našich Rómov v našej spoločnosti.

Kráľ Robert I. povedal, "Kto chce uzná ma za kráľa, kto nie nemusí. Žijeme v 21. storočí, nie som kráľ krajiny, ale či ma niekto uzná alebo nie, bol som korunovaný za kráľa, a o tom vie každý a preto mám čo povedať aj ja v politike a živote nás Rómov. Potom prečo to všetko bolo a načo dobré, bozkávali ma, podávali mi ruku, boli na mojej korunovácii aby dnes ma pomaly nevedeli ani pozdraviť a otáčali sa mi chrbtom!??" 

Nakoniec dovoľte jeden citát hosťa, ktorý bol pri korunovácii kráľa Roberta I. "Mať kráľa je symbol živého národa." 

Jozef Kmeťo        




  

pondelok 23. septembra 2019

12 ročný chlapec vyskočil z balkóna druhého poschodia centra deti a rodiny




Z balkóna domu v ktorom sídli centrum pre deti a rodiny vo Svidníku vyskočil iba 12-ročný chlapec. Po páde z druhého poschodia na zem Dominík utrpel mnohopočetné zlomeniny.Ako dlho sa chlapec bude zo zranení liečiť zatiaľ nieje známe,podľa hovorcu Svet Zdravia Tomáša Kráľa,je chlapec už v stabilizovanom stave.

Čo viedlo Dominika k takému to strašnému rozhodnutiu už preveruje Svidnícka polícia. Podľa našich zistení redakcie spravodajstva PRESS.TV mal Dominik z balkóna vyskočiť zhruba okolo 00 hodine v noci. 

Paradoxom však je,že si to nikto nevšimol záhadou aj naďalej  zostáva kde bola pracovníčka ktorá mala nočnú službu v zariadení.
Chlapca našli až v skorých ranných hodinách,na zemi ležať pod balkónom pracovníci ktorí ráno rozvážajú pečivo. Pripád už prevzala Svidnícka polícia a rieši ho ako podozrenie z  ublíženia na zdraví.





Erik Hillar Lakatošovie 
https://presstv.sk/

nedeľa 22. septembra 2019

Nelegálne zbierky pokračujú dokonca sa novinárovi verejne vyhráža na živote a zdraví




Niekoľko rokov sa prostredníctvom Redakcie R1 snažím na nelegálne zbierky upozorniť a však napriek upozorneniam sa nevôľa prijať tieto upozornenia vyhrocujú... Padajú vyhrážky, na živote a zdraví... 


Vďačnými objektmi pri internetových podvodoch sú ťažko choré deti či tragédia v rodine. Každá zbierka by mala mať otvorený transparentný účet. Ak sa zbierka robí na území Slovenska, mala by byť zaregistrovaná na Ministerstve vnútra Slovenskej republiky. Podobné zákony pre verejné zbierky platia aj v Českej republike a v zahraničí!!!  

  • Verejnú zbierku môžu organizovať len právnické osoby ustanovené zákonom na všeobecne prospešný účel po platnom zápise do registra verejných zbierok
    • občianske združenia,
    • neziskové organizácie poskytujúce všeobecne prospešné služby,
    • neinvestičné fondy,
    • nadácie,
    • Slovenský Červený kríž,
    • záujmové združenia právnických osôb,
    • účelové zariadenia cirkví a náboženských spoločností,
    • organizácie s medzinárodným prvkom a
    • združenia obcí
  • Register verejných zbierok vedie Ministerstvo vnútra SR ako verejný zoznam, do ktorého sa zapisujú zákonom ustanovené údaje Ministerstvo vnútra SR a okresné úrady.

Podvodníci skúšajú zneužiť náklonnosť ľudí niekoho v predvianočnom čase obdarovať  - napríklad cez srdcervúci príbeh chorého dieťaťa.

Takto začínalo upozornenie na tento fenomén asi pred 3 rokmi, napriek tomu zbierky stále pokračujú.... Ľudia stále posielajú peniaze na účet bez akýchkoľvek záruk. 

Vygradovalo to až do takej mieri že jeden cez druhého sa zo zbierkarov pohádali a obviňovali, že kto koho okradol. Veľa Rómov už prestalo týmto zbierkam  veriť, napriek tomu zbierky stále pokračujú. 






Jozef Oláh sa obohatil na zbierke na ktorú sa vyzbierali Česky Rómovia z Kanady to čo sa potom odohralo bolo hotové divadlo plné klamstiev... 




                                              



Vyhrážanie sa na živote a zdraví zo strany Jána Gábora zvaného Rasaj Romano alebo aj Romano Rašaj 10 rokov žijúceho v Británii pochádzajúceho z Česka. Jedného z prvých aktérov zbierok, nepotrebuje viac komentárov...  Doporučujem aby ste si pozreli celé video!!!  







Pred tromi rokmi tieto zbierky sa mali stať výnosným obchodom a oni sa istým ohľadom aj výnosným obchodom stali. Mňa ako blogera obviňujú, že nechcem ľudom pomáhať, že som proti pomoci a podobne, ale to tak nieje. Každá pomoc by mala mať svoje pravidla, bez pravidiel sa z pomoci stane obyčajná fraška plná klamstiev a hádok ktorých verejnosť je už cez 3 roky svedkom... Doteraz sa nevie koľko ľudí na pochybné zbierky prispelo a koľko sa vyzbieralo peňazí...  


Jozef Kmeťo 




Hovorte mi, že som svetový... som z toho hotový...




Hovorte mi, že som svetový, som z toho hotový. Každý deň som iný. Raz som ako cukor, inokedy ako med, oheň aj vášeň, to všetko som ja. Som jednoducho svetový. Ako ľahko je si to o sebe myslieť, hlavne ak viem, že to tak nie je. 

Som obyčajný 46 ročný muž. Pre niekoho Jožko, pre iného tlsté prasa, pre moju Ivetku som Dodo a pre mnohých som neviditeľný, aj keď stále kričím, som tu, halooo ešte stále žijem, nepočujú ma alebo možno ani nechcú.  



😂😂😂... viete koľkokrát som už niečo také počul? Ja však mám stále pocit, že som húsenica a motýľ nikdy zo mňa nebude... Skôr som sa stal všetkým možným len nie a nie byť motýľom... 



Ako dieťa som sníval, že budem šoférom autobusu, neskôr som chcel byť vodič električky, ale život to zariadil inak. Bol som poštár, dlhé roky pokladník v hypermarkete, telefonický operátor a som bloger. To posledné, že budem písať články ma v živote nenapadlo....  



Ako bloger som nikdy nešiel s davom. Nikdy som nešiel podľa pravidiel davu, alebo tých, ktorí pravidlá určujú a preto som tam kde som. Vždy som mal na niektoré davové myšlienky svoj vlastný názor a nikdy som sa nestotožňoval napríklad myšlienkou, že všetko čo je rómske je dobré, že ako Róm musím držať pri Rómoch, aj keď viem, že niektorí idú zlým smerom. Vždy som razil cestu bez obalu hovoriť veci na rovinu, jedine tak sa všetci ako celok posunieme dopredu. No nepochodil som a tak kráčam touto cestou sám.... 





Ako sa narodíme, začneme kráčať cestou, ktorú nám najprv určia naši rodičia. Neskôr sa pustíme cestou akou kráča poväčšine každý človek, aby sme si neskôr sami vybrali akou cestou budeme kráčať, a častokrát si za to akou cestou kráčame môžeme sami a to je aj môj prípad... 




Skutočným šťastím je mať rodinu a priateľov, ľudí s ktorými sa dobre cítiš. Ak toto v živote postrádaš, mal by si si položiť otázku prečo to tak nie je. Ak sa ma opýtate či mám aspoň niekoľko skutočných priateľov, ja neviem. Viem len jedno, že mať skutočného priateľa je veľké šťastie v živote a ak ho máte, ak máte rodinu, deti, ďakujte pánu Bohu, lebo je veľa ľudí, ktorým v srdci niečo chýba a pociťujú to niekedy aj ako bolesť... Nedávno som mal narodeniny, dostal som veľa gratulácií, ale od skutočného priateľa, teda ja som ho tak bral som nedostal ani riadok a hoci mi svojím správaním neraz ublížil, dokonca ma vyviedol na smiech, stále som sa nad tým povzniesol, lebo je to môj kamarát... Dnes mi nevie ani povedať skap.... 



     

Nikdy som netvrdil o sebe, že som dokonalý muž, ani že som svätec... Môj život nie je taký aký som si predstavoval, ale to si môže asi každý z nás povedať. Každý z nás mal asi iné predstavy o svojom živote. Verte mi, že nikdy som netúžil po bohatstve, zlate, veľkom prepychovom dome, túžil som po jednoduchých veciach, mať dobru prácu, pekne zariadený byť, rodinu, deti a manželku, ktorá by bola na mňa hrdá, pár priateľov, s ktorými by som sa vedel zasmiať, posedieť pri káve. Túžil som po obyčajnom živote, no keď si to uvedomíte, tak ten obyčajný život je viac ako všetko zlato na svete a tak ak takýto obyčajný život žijete, ste skutočne bohatí ľudia a ďakujte pánu Bohu. Ak sa ma pýtate za čo mám poďakovať ja pánu Bohu, tak za moju ženu, za dar, že to čo mám v sebe viem vám odovzdať v písme, za to že žijem, že sa môžem potešiť z peknej pesničky, filmu, jednoduchého úsmevu, ale aj z cesty do práce, či dobrého spánku... Nemám si s kým sadnúť na kávu, a nie som in, nemám deti, ale tú kávu si dám s mojou Ivetkou a na narodeniny viem, že mi z toho mála niečo dá a aj keď som pre mnohých neviditeľný vždy ma poteší pekná správa. Tak za to všetko ďakujem ja pánu Bohu, aj keď vie, že si niekdy zanadávam, ale viem aj to, že to čo mám tiež nie je málo... 






Jozef Kmeťo           

piatok 20. septembra 2019

Z capa záhradník, alebo ako sa z politika stane moderátor





Celý môj život som bol presvedčený, že poctivou a slušnou prácou sa môže človek dostať tam kam ho srdce ťahá, ale opak je pravdou. Nikdy som nebol naivný ako si mnohí myslia, vždy som vedel, že za každým úspechom je aj tak trochu blata, špiny, dokonca by som povedal aj hovien. No tento svet je takto postavený. Je postavený na špine a hovnách, ale vďaka tomu ako tak tento svet funguje, je to hrozné zistenie, ale tak to je...


Za rómske rádio Roma sa viedla v pozadí obrovská vojna. Bola tu vízia, ako by rómske rádio mohlo fungovať, čo všetko by rómske rádio Roma malo prestavovať, žiaľ asi by sa však nemalo volať rómske rádio. Od samého začiatku sa rádio Roma stretávalo s nepochopením a nevôľou kompetentných, aby rádio mohlo napredovať dopredu. Rádio od začiatku malo finančné problémy a zakladateľ projektu pán Ján K. v podstate toto rádio finančne rádio vykrýval zo svojich prostriedkov. No stále tu boli ľudia, ktorí by toto rádio podržali aj bez finančných odmien. No rádio nabralo veľmi rýchlo iný smer, ktorý znamenal postupný pád. Malo to byť prvé rádio a vlastne aj bolo, ktoré vysielalo FM. Zo začiatku ste mali možnosť si naladiť rádio v okolí Banskej Bystrici a Prešova. Cieľom bolo postupne frekvencie rádia rozšíriť na celé územie Slovenska. Žiaľ, rádio nedostalo dostatočne finančné prostriedky na realizáciu všetkých vytýčených cieľov. Keby pán Ján K. sa od začiatku postavil pred nás všetkých, ktorí tomuto projektu verili a jasne by vysvetlil ako sa veci okolo rádia Roma majú, možno by sa čudoval koľko ľudí by sa zo začiatku našlo a rádio by pomohli aj bez finančných nárokov podržať. Žiaľ, pán Ján K. si myslel, že dokáže rádio postaviť na nohy s profesionálmi, ktorých aj oslovil, ale mali premrštené finančné nároky, ktoré v niektorých prípadoch boli na úrovni skvelej slovenskej moderátorky Adely Banášovej, a to je už musíte uznať iná trieda. Rádio sa tak postupne bez relácií, moderátorov a technického zabezpečenia dostávalo do úpadku a dve frekvencie, ktoré rádio malo k dispozícii boli nedávno vypnuté... Dnes  je z tohto krásneho projektu iba internetová forma a z krásnych cieľov franforce...


Viktor Valik a František Tanko noví majitelia rádia Roma     

Sledoval som čo sa deje s týmto projekto. Niekde tajne v duši som veril, že projekt sa podarí vzkriesiť, to sa nestalo... Už niekoľko dní verejnosť registruje, že v rádiu Roma sa skloňujú dve mená, Viktor Valik a František Tanko, čo ma nepotešilo a napíšem na rovinu prečo. Celý môj život vravím, že politika je špinavá vec. Kto nepozná pozadie politiky si nevie ani predstaviť aká špinavá vec sa odohráva v pozadí politiky, je to doslova ruka ruku myje... Viktor Valik je politik, tak sa prezentuje a František Tanko to isté. Zároveň bez akýchkoľvek predsudkov treba na rovinu povedať, že tieto dve mená chtiac, alebo nechtiac zapletené do nelegálnych zbierok, ktoré na sociálnej sieti nabrali nekontrolované rozmery. Ján Gábor, zvaný Romano Rašaj a Norbert Hmilansky tieto zbierky začali robiť, pridávali sa k ním aj iní ľudia a onedlho sme boli svedkami dennodenných výziev a pomoc. Nikto doteraz nevie koľko peňazí sa vyzbieralo. Každý v živých live ukazoval doklady, ako s finančnými prostriedkami naložil, aby sa nakoniec všetci zbierkári pohádali. Medzitým vznikli ďalšie frakcie zbierkárov,  ktorí mali blízko Valikovi a Tankovi. Z tohto tímu vzišiel aj napríklad Jozef Oláh, ktorí ako sa ukázalo okradol ľudí, ktorí v rámci zbierok prispievali na šatstvo aj potraviny. Od Oláha sa potom veľa slušných ľudí dištancovalo... Nikto a ani ja si nedovolím povedať, že Viktor Valik či František Tanko by okrádali ľudí, ale ten booom okolo zbierok bol tak silný, že nakoniec sa každý od každého dištancoval...  


Politik a média 

Vždy som razil cestu, že každý by mal robiť to na čo má a že politika a média nejdú k sebe. Ja som kandidoval na europoslanca, ale vzdal som sa tejto kandidatúry, jednak z finančných dôvodov a jednak vždy som hovoril, že som bloger nie politik. Viktor Valik, ja by som o ňom napísal "ryšavá líška", každý jeden krok ma presne vyrátaný a veľmi dobre vie čo robí a František Tanko, človek, ktorý vo svojom živote hľadá svoje miesto asi ako každý... Ak sa ma však opýtate či im dôverujem, nie, no začal som ich rešpektovať ako "politikov" o okolo nich ten šum, či sa jednal o zbierky a pomoc a neviem ešte čo som bral, že to jednoducho k politike patrí a neraz sme sa s Viktorom zasmiali, že môj zúrivý boj voči ním im vlastne pridal na reklame, ale tak isto viem, že keby sa čokoľvek stalo, tento človek by sa ma nezastal. Je to prirodzená vlastnosť ľudí. Niektorí idú na popravisko za druhých a iní sa budú pozerať ako ho popravujú. Ja som sa za rádio Roma, ale aj projekt Romata postavil v dobe kedy všetci proti pánovi Jánovi K. "šili", to by Valík a Tanko nikdy neurobili, a preto ma o to viac bolí, že projekt rádia Roma pod ruku dostali Tanko a Valik.   



Viera v projekty 


Určite ste zaznamenali, že potom ako sa projekty rádia Roma a Romata dostali na dno, som dostal záchvat jedu a verejne som voči Jánovi K. vystúpil. Nepoznal som celé pozadie pádu týchto krásnych projektov, keď si poviete, že aj kvôli peniazom, samozrejme je to tak, my sme mali určité dohody, ktoré pádom projektov padli. Ale aj keď Jano K. je v mojich očiach kus vola, jedno mu musím uznať snažil sa lepiť projekty ako to išlo. Mne viac menej nedôveroval, že som rebel, som príliš neviazaný v žurnalistike, ale stále som veril, že projekt rádia Roma preberie profesionál, že tento krásny projekt sa nedostane do rúk vlkom a už vôbec ma nenapadlo, že to bude mať politické pozadie. No, mýlil som sa... Tým, že rádio Roma je v rukách Tanka a Valika a štúdio je v sídle strany STS, čo pri rozhovore potvrdil aj Tanko, je jasné, že rádio okrem zábavy bude slúžiť aj iným účelom. Projekt rómskej tlačovej agentúry je v dobrých rukách. Na starosť to má pán Ján Strkáč a Ján Schneider, čím sa ako tak sa cieľ Rómskej tlačovej agentúry naplňuje.


Záver 


Čo dodať na záver? Je mi veľmi ľúto, že projekt rádia Roma sa dostal do rúk Tanka a Valika, ale tak nám všetkým Rómom treba, že si nevieme navzájom pomôcť a dovolíme takéto tvrdé dopady krásnych projektov, akým bol aj projekt Rádia Roma. Na moje namietania mi pán Ján K. poslal následovné vyjadrenie...


 Vážený pán Kmeťo,

Ja ako osoba som svoje ukončenie v rámci rómskych mediálnych projektov avizoval už minulý rok a aj pri našom dávnejšom stretnutí som Vám povedal, že tieto projekty posuniem na ľudí, ktorí sú z komunity a budú mať záujem o ich  pokračovanie.

Projekt Romata aj Radio Roma  plánoval prevziať pán Ján Strkáč, ktorý aj prebral občianské združenia, ktoré tieto aktivity prevádzkovali. Mal v úmysle ďalej ich realizovať ale nakoľko projekty na rádio neboli vôbec podporené zo strany FPKNM a Romata dostala len 9000Eur tak nevedel ďalej  udržať funkčnosť oboch .  Jemu je bližšie forma písania článkov a preto sa ďalej rozhodol venovať Romate. 
V danej chvíli nebol nik iný kto by sa venoval prevádzkovaniu rádia Roma. Ozval sa pán Tanko, ktorý prejavil záujem ďalej prevádzkovať internetovú časť rádia Roma. Odovzdali sme mu BEZPLATNE !!!  komplet archív, techniku, software, zaškolili sme ho.  Týmto bodom som ja ako osba úplne ukončil spojenie s danými projektami tj ďalej nie som vôbec žiadnym spôsobom spojený s realizáciou a prevádzkou projektov ( až na internet stream, ktorý sme sľúbili bezplatne poskytnúť ešte do konca roka 2019) 
Ďalší chod a smerovanie týchto dvoch médii je výlučne  len v rukách ich prevádzkovateľov.

Moja osobná skúsenosť s fungovaním komunity a realizácie projektov  ma doviedla k pevnému rozhodnutiu, že sa už nebudem nikdy viac v mojom osobnom ani profesnom živote angažovať v tejto oblasti!

Noví ľudia, ktorí sa zapojili do pokračovania projektov majú teraz priestor a možnosť ukázať čo a ako chcú urobiť, nemusia začínať celkom on nuly.
Verím, že sa budú snažiť a urobia čo bude v ich silách a možnostiach aby projekty ďalej fungovali. doplním aj ja …. rómska komunita na Slovensku nemá záujem o profesionálne média, nechápe ich silu a opodstatnenie. 
Svedčí o tom aj ostatné rozdelenie financií na FPKNM, radšej budú podporovať jednodňové tancovačky a bašável. 

Z vyššie uvedeného je zjavné, že nebolo komu projekt posunúť, tak ho prevzali nadšenci, amatéri ale majú snahu a chuť niečo urobiť i keď to pôsobí a bude pôsobiť insitne.
Bez peňazí respektíve s minimom peňazí urobia čo budú môcť.
Platí pravidlo, že média sú obrazom národa, a obraz rómskych médii  je na Slovensku žalostný a …   Jeho súčasťou ste dlhé roky aj vy, takže …?

S touto problematikou som sa už raz a navždy vysporiadal, nemám a nechcem mať už nič spoločné s obdobnými aktivitami aj vďaka ľuďom ako ste vy.
Nemá zmysel robiť nezmysel!

Prajem Vám aj ostatným rómskym aktivistom, médiam, nadšencom a amatérom veľá síl v práci  a nech sa Vám všetkým darí!


S pozdravom Ján K.


Jozef Kmeťo
Poznámka  Tento článok je môj osobný pohľad a názor a nemusí sa zhodovať Vaším názorom.