Preskočiť na hlavný obsah

Translate

"Rómsky kráľ Róbert Botoš nie je skutočný reprezentant Rómov na Slovensku", hovoria prevracači kabátov...


„Rómska komunita sa skladá z najpočetnejších Rumungov, olašských Rómov a mnohých ďalších skupín. 

Spolu s Marcelom Šaňom "nepovažujú za skutočného reprezentanta etnika takzvaného rómskeho kráľa Róberta Botoša". Takto reagovala pani Jarmila Vaňová na otázku z publika, pri diskusnej relácii Rómovia v politike. Otázka smerovala k tomu, že ak sa politicky my Rómovia nevieme zjednotiť, či by nebolo dobré ísť cestou zjednotiť nás Rómov v osobe rómskeho kráľa Róberta Botoša. Pani Vaňová sa ďalej vyjadrila, "Takže k tomu kráľovi, ja som bola osobne pri tom akte a dokonca som bola požiadaná aby som mediálne pomohla tomuto pánovi. Pokiaľ ide o kráľov a vajdov u Rumungrov, ku ktorým sa radím aj ja, toto už dávno nefunguje a je to model, ktorý nie je funkčný, si myslím na Slovensku v takej miere ako by si majorita myslela, že je funkčný. My žijeme v občianskej spoločnosti, to znamená, že nežijeme 17. alebo 18. storočí, aby nám boli nanucovaní nejakí vajdovia. Proste my sme občania tejto krajiny, my to chápeme a takýto pozostatok histórie u Rómov ešte  pretrváva u mnohých, ale dnes tu máme spoločnosť, ktorá chce ísť dopredu a uznáva demokratické hodnoty spoločnosti a vyčleňovať nás na základe nejakých historických tradícií, verte mi, že to nefunguje."





Veľmi zaujímavé slová pani Jarmily Váňovej, len potom nechápem, prečo sa zúčastnila takéhoto "prežitého aktu" korunovácie rómskeho kráľa Roberta I. A nemám ani pocit, že pri tom akte pani Jarmila Váňová trpela, ani kolektív rómskeho mediálneho centra (MECEM), ktoré pripravovalo aj rómsky magazín So vakeres v tej dobe. Dokonca tomuto "nanucovanému" aktu redakcia magazínu So vakeres venovala podstatnú časť celej relácie...


Tak isto netreba zabudnúť, že pani Jarmila Vaňová bola na korunováciu pozvaná ako VIP hosť a menovaná do kráľovského poradného orgánu za oblasť medií a kultúry. Ako nám aj pre Redakciu R1 povedal kráľ Róbert Botoš, "veľmi som si vážil a vážim pani Jarmilu Váňovú, a preto z mojich rúk dostala za svoju prácu pre rómsku komunitu aj vyznamenanie." A dnes tu hovoríme o nejakom "historickom prežitku"...


Tohto, podľa slov pani Váňovej, "historického prežitku" korunovácie rómskeho kráľa sa zúčastnili aj iné významné osobnosti našej rómskej komunity, čím svojou účasťou dali najavo legitimitu korunovácie a rómskej reprezentácie v spoločnosti v osobe kráľa Róberta I.


Jozef Červeňak (dnes komunista)

Anna Pompová

Jozef Ravasz

Peter Polák (vtedy splnomocnenec vlády pre rómske komunity), trasúcim hlasom plným dojatia pre médiá povedal, "Veľmi sa teším, že máme rómskeho kráľa a teším sa na spoluprácu."

Gejza Adam

Stanislav Vospálek

Za Sintov sa korunovácie zúčastnil Ladislav Rychter a rómsky vajdovia z celého Slovenska, a nechýbali ani hostia zo zahraničia. 









Súčasťou korunovácie bola omša v Dóme svätej Alžbety. Kráľa privítal košický vikár Vladimír Šosták a spolu potom vošli do chrámu. Vedľa Róberta I. sedel jeho starší syn, mama a sestra Edita.

Vikár Šosták vo svojom príhovore vyjadril presvedčenie, že ak sa nový rómsky kráľ bude držať viery v Boha a bude ju šíriť aj medzi svojim ľudom, má veľkú šancu úspešne naplniť svoje poslanie.

Požehnal mu nielen on, ale prečítal aj posolstvo košického arcibiskupa Bernarda Bobera, ktorý sa omše kvôli pracovnej zaneprázdnenosti nemohol zúčastniť.

Stovky hostí vchádzali do Domu umenia po červenom koberci. Košický podnikateľ a zároveň vajda Róbert Botoš väčšinu hostí osobne privítal. Ako je to u Rómov zvykom, nechýbali hlučné prejavy emócií, chlapské objatia a množstvo bozkov.

Väčšina mužov prišla v značkových oblekoch, ženy v drahých róbach a v podobnom štýle boli odeté aj deti. Všetci prítomní mali na sebe toľko zlatých šperkov, že spolu by mohli zahanbiť jedno väčšie zlatníctvo.

Rómsky kráľ prezradil, že kráľovskú korunu vyrobil košický majster Ľudovít. "Váži takmer štyri kilá a sú v nej brilianty, rubíny aj smaragdy. Na výrobu koruny mi prispela celá rodina. Niekto kúskom zlata, iný kamienkom," povedal Róbert I.







Na presun do Dómu sv. Alžbety si kráľ vybral koč, ťahaný dvoma bielymi koňmi. Spoločnosť v ňom mu robila jeho mama Katarína a najstarší syn Róbert Princ. Približne v polovici jazdy k Dómu všetci z koča vystúpili a spolu s ďalšími pokračovali peši.

O bezproblémový presun sa im postarala polícia, ktorá operatívne odkláňala dopravu. Pred Dómom Róbert I. rozdal náhodným divákom špeciálne na tú príležitosť vyrobené malé zlaté šperky v tvare kráľovskej koruny.

Z Dómu späť do Domu umenia sa Róbert I. vrátil vo svojom mercedese. O záver slávnostného dňa sa postarala kráľovská hostina.


Kým stovky hostí pili a hodovali, ich ušiam lahodili tiahle i rezké tóny rómskych melódií a očiam zas pohľad na tanečné kreácie. O väčšinu sa postarali umelci z košického rómskeho divadla Romathan, či skupiny Davles.

Husľovým umením sa blysla vnučka Jána Berkyho Mrenicu, primáška Barbora Botošová so skupinou Bohemiens.

Hostia zo Slovenska i okolitých krajín sa postupne rozchádzali. Tí s najväčšou výdržou oslavovali veľký deň slovenských Rómov ešte v prvých hodinách nového dňa. 







Záver 

Nech už sa čokoľvek po korunovácii a nasledujúcich 5 rokov stalo, rómsky kráľ Robert I. je tu. Nebol odvolaný, aj keď niektorí hovoria, že áno, verejnosť to neprijala ani veľa Rómov, pretože kráľa nemožno odvolať, odvolať sa dá predsedu vlády, poslanca, riaditeľa, nie kráľa. Kráľa možno zvrhnúť, ale to sa nestalo... 

Slovensko stále vníma kráľa Róberta Botoša ako reprezentanta Rómov. Ani Peter Polák nerezonuje v našej spoločnosti ako predstaviteľ Rómov tak ako rómsky kráľ Róbert I. O politických predstaviteľoch radšej pomlčím, pretože podstatná časť širokej verejnosti ani nevie kto je kto, ale každý na Slovensku vie kto je rómsky kráľ Róbert I. A ak už teda hovoríme o politike, tak by sa nemalo meno rómskeho kráľa Róberta I. odsúvať na druhú koľaj. Dobrý politický líder a kráľ skutočne môžu politicky spojiť našu rómsku komunitu do jedného celku. 

Nechápem ako dnes po 5 rokoch od korunovácie môže niekto hovoriť o "historickom prežitku", keď táto korunovácia bola jeden veľmi dôležitý medzník našich Rómov v našej spoločnosti.

Kráľ Robert I. povedal, "Kto chce uzná ma za kráľa, kto nie nemusí. Žijeme v 21. storočí, nie som kráľ krajiny, ale či ma niekto uzná alebo nie, bol som korunovaný za kráľa, a o tom vie každý a preto mám čo povedať aj ja v politike a živote nás Rómov. Potom prečo to všetko bolo a načo dobré, bozkávali ma, podávali mi ruku, boli na mojej korunovácii aby dnes ma pomaly nevedeli ani pozdraviť a otáčali sa mi chrbtom!??" 

Nakoniec dovoľte jeden citát hosťa, ktorý bol pri korunovácii kráľa Roberta I. "Mať kráľa je symbol živého národa." 

Jozef Kmeťo        




  

Komentáre

  1. Keď už je kral prečo sa nestará o tých Rómov co nemajú rúška a preco im ich nezabezpeci alebo pre tých co nemajú vodu nestará sa o nich. Srať na takého krala.

    OdpovedaťOdstrániť

Zverejnenie komentára

Váš názor nás zaujíma, ďakujeme

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Rómovia prehovorili o svojích zážitkov s predsudkami a rasizmom na vlastnej koži

Byť Róm a žiť na Slovensku, by jedinec mohol povedať, že nie je to žiadna výhra...Či sa to niekomu páči alebo nie, Rómovia už od útleho detstva sa stretávajú z rôznymi druhmi prejavu predsudkov či priameho rasizmu. Niet sa preto čo diviť, že priepasť porozumenia medzi rómskou a nerómskou populáciou sa prehlbuje, a nedôvera je na oboch stranách bariéry.   

Je predsa nemysliteľné, už aby Rómske deti sa stretávali v škole zo segregáciou, kedy škola zámerne vytvorí triedu len pre rómskych žiakov.  Je nemysliteľné, že sa Rómske deti stretávajú s pokrikmi, vy špinavé cigánčatá, smradľavý potkany, či negri... Rómske dieťa je už takto donútené si uvedomiť, že existuje svet "bielych" a jeho, teda "čiernych" Už deti medzi sebou dokážu byť veľmi zlé, a tak často krát rómsky chlapec či dievča je vyštvaní z kolektívu, či dokonca mu jeho spolužiaci povedia, s tebou sa sa hrať nebudeme, pretože si cigáň!

Rasizmus a predsudky v praxi  

- viac ako 80% Slovákov i Čechov by bolo prot…

Rasisti, hovoria, že na bielych životoch záleží - Je OK byť biely

Rasizmus nepozná hranice a rasista už vôbec nie! fanúšikovia Slovana Bratislava v sobotu vyvesili na Tehelnom poli transparent White Lives Matter, ktorý vo voľnom preklade znamená Na životoch belochov záleží, viaceré slovenské médiá ho označili za rasistický.
Rasisti však s touto interpretáciou médii nesúhlasia. Odvolávajú sa na hnutie Black Lives Matter(Na životoch černochov záleží), ktoré podľa nich médiá neoznačujú ako rasistické. Prečo by potom mal byť transparent fanúšikov Slovana rasistický?
Tak ako to vlastne je? 
V roku 2014 sa po svete prvýkrát začala vo veľkom šíriť výzva „Black Lives Matter” (BLM - Na životoch čiernych záleží). Snažila sa upozorniť na policajnú brutalitu voči Afroameričanom v USA. Ako reakcia na toto hnutie vzniklo „White Lives Matter” (WLM - Na životoch bielych záleží).
„White Lives Matter” (WLM - Na životoch bielych záleží). Toto spojenie začali propagovať po USA rasistické skupiny vo viacerých štátoch. Najaktívnejší boli najmä členovia skupiny Aryan Renaissa…

Rómovia si nevedia predstaviť, že by mali svoj vlastný štát...

Okrem kontaktov je sociálna sieť dobrá aj na bleskový prieskum. Už dlhšie bez toho aby si to niekto všimol, až možno na pár jednotlivcov, mapujem na mojom "fejzbuku" náladu nás Rómov. Samozrejme, že naša nálada sa odzrkadľuje aj podľa doby v akej teraz žijeme. A možno aj práve táto doba, kedy všetci bez rozdielu musíme vynaložiť viac úsilia na prežitie, ako by Rómov prebudila zo sna, jeden za všetkých a všetci za jedného.Pretože jeden za všetkých a všetci za jedného, alebo inak povedané spoločne za prospech nás všetkých už neplatí. V rómsku štátnosť ktorý by sme spoločným úsilím vybudovali neverí väčšina Rómov.
Pri otázke: Viete si predstaviť, že by sme mali Rómsky štát? sa Rómovia viac menej vyjadrovali záporne. Neveria, že by spoločne dokázali vôbec niečo také ako Rómsky štát vytvoriť. Ako sa mnohí sami vyjadrili, chýbajú nám vzdelaný ľudia, či sami medzi sebou sa dokážeme deliť na lepších a horších, sami sa kastujeme, a to by prinieslo veľké nezhody a napätie. A potom t…