Preskočiť na hlavný obsah

Translate

Čo vieme o živote? Nevieme vôbec nič a nepoznáme nič...


Foto/ Global 



Akí sme my ľudia hlúpi a stále zápasíme so životom, dokonca sa ho snažíme oklamať a pritom sami sme oklamaní... Ľudstvo dokázalo rozlúštiť ľudský genóm, nazreli sme na hranicu života, nie za hranicu života, dostali sme sa iba na hranicu života, no napriek tomu, že sa pred nami otvorili tajomstvá života, vôbec sme ho nepochopili.  

Peniaze vládnu svetom a tie sme si stanovili ako naše piliere existencie, im sme podradili naše životy, úspechy, dokonca aj smrť. Kvôli peniazom sme znehodnotili všetko čo sme sa ako ľudstvo naučili. Život sme zmenili na peniaze, dokonca sme so životom začali kšeftovať, nepozerali sme na zákony života, my sme si ich prispôsobili a začali sme tomu hovoriť pokrok. 

Dva protichodné zákony sa stretávajú vo svete od nepamäti ľudstva. Prvým je dobro a druhým je zlo. Neviem prečo, ale ľudia prirodzene podliehajú zlu, v ktorom potom hľadajú dobro. Na jednej strane je to zákon krvi a smrti, ktorý stále vynachádza nové spôsoby ničenia nás ľudí medzi sebou a núti ľudí, aby boli každú chvíľu pripravení odísť na bojisko. Na druhej strane je to zákon mieru, práce - blaha, ktorý nemyslí na nič iné ako by zbavil ľudstvo bolesti, morov plných vojen, chorôb, hladu a nenávisti. No tomuto zákonu stále málo ľudí odovzdalo svoju silu. Ktorý zákon zvíťazí??! 

Dovolili sme sa hrať s ľudskými embryami, niektorí lekári a vedci sa rozhodli byť viac než samotný živý Boh. Rozhodujeme aké bude mať dieťa vlasy či oči, experimentujeme so životom ako by sme skladali stavebnicu z lega. Neakceptujeme žiadny zákon na ochranu života, poväčšine z nás sa hlásime ku kresťanstvu, no zásady kresťanstva sa stali iba akýmsi reklamným artiklom, odznačikom, ktorý si pripneme na sveter, či kabát. Zákon peňazí a akože demokracie sme povýšili nad zákonom morálky a hodnôt, ktoré by nám mali byť sväté. 

Foto/ Koronavírus/ WHO


Mikroorganizmy nám to z času na čas pripomenú

Áno, boli to mikroorganizmy, ktoré nám dali najavo, že nie my sme pánmi nad životom. A hrať sa s ním, či robiť rôzne pokusy sa nám nevypláca. Koronavírus je tou odpoveďou. Môžete mať neviem aké peniaze, zlato, či postavenie, ochorieť môže každý. Môžeme stavať mestá, mrakodrapy, megalomanské stavby. Môžeme mať ekonomiku na neviem akom rebríčku, silné reči, všetko to môže byť v jednej sekunde zničené. Mikroorganizmus, ktorý voľným okom nie je ani vidieť dokáže v sekunde zabiť človeka, dokáže vyzabíjať pol sveta, čoho svedkami sme sa mohli stať aj my prostredníctvom historických záznamov. Mor - Čierna smrť vyzabíjal takmer celú Európu. No morových nákaz či epidémií ľudstvo zažilo už viackrát a aj tak sme sa nepoučili... 


Víno s podobizňou narkobaróna  EL Chapo 

Naše poznatky vo vede a technike nevieme využiť pre dobro človeka, ale na jeho skazu. Neposúva nás to ako ľudí dopredu, ale posúva nás to k priepasti. Nevieme sa tešiť zo života, ale teší nás zlo. Zbrane, vojna, vrahovia sa dnes stali našimi hrdinami. Dobro je nám na smiech, je pre nás nezaujímavé. Vrah čo zabil stovky ľudí a napíše knihu je pre nás hviezda filmového plátna. Dokonca nosíme podobizne vrahov na tričkách a hrdíme sa nimi. 

Louis Pasteur / našiel vakcínu proti besnote 

Poznáme mená vrahov, zlodejov, narkobarónov, no keď sa opýtate mladých ľudí kto bol Louis Pasteur, Alexander Fleming, Emil Adolf von Behring, tak vám skoro nikto nepovie... 

Koronavírus nás dnes preverí ako ľudí, preverí našu morálku, ale aj ľudskosť a ako skončí táto svetová pandémia dnes neviem, ale tí čo túto epidémiu prežijú by mali prehodnotiť ako cestou sa ďalej ľudstvo bude poberať. 


Jozef Kmeťo




  

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Sheffield: Bitka Rómov si vyžiadal troch hospitalizovaných

Situácia s nezvládnuteľnými Rómami zo Slovenska je obzvlášť neznesiteľná v štvrti Page Hall anglického mesta Sheffield. Takto som písali o Sheffielde v roku 2018 na stránke môjho blogu Redakcie R1. A zdá sa, že sa nič za tie dva roky v tomto meste nezmenilo. 25 Júla v sobotu vo štvrti Page Hall sa strhla bitka dvoch znepriatelených rodín, lietali stoličky, tyče, nadávky a krik sa ozýval celou štvrťou. Zasahovali záchranári a Polícia ktorá do neskorej noci celú štvrť aj monitorovala. Prečo sa bitka strhla nieje celkom známe, sú rôzne teórie a verzie ale nie sú potvrdené.... Udajne malo isť o bicykel s ktorým sa hrali deti, a iná verzia zase hovorí, že to bol stred medzi rómami zo Slovenska a z Rumunska.  Spôsobom akým sa však bitka odohrala je aj vecou vyšetrovania polície....  
Hoci mnohí z Rómov, ktorí prišli za lepším životom do Británie sa normálne zaradili do miestnej komunity, našli si prácu a deti poslali do škôl, veľká časť prišelcov zo segregovaných osád východného Slovenska te…

Rómovia si nevedia predstaviť, že by mali svoj vlastný štát...

Okrem kontaktov je sociálna sieť dobrá aj na bleskový prieskum. Už dlhšie bez toho aby si to niekto všimol, až možno na pár jednotlivcov, mapujem na mojom "fejzbuku" náladu nás Rómov. Samozrejme, že naša nálada sa odzrkadľuje aj podľa doby v akej teraz žijeme. A možno aj práve táto doba, kedy všetci bez rozdielu musíme vynaložiť viac úsilia na prežitie, ako by Rómov prebudila zo sna, jeden za všetkých a všetci za jedného.Pretože jeden za všetkých a všetci za jedného, alebo inak povedané spoločne za prospech nás všetkých už neplatí. V rómsku štátnosť ktorý by sme spoločným úsilím vybudovali neverí väčšina Rómov.
Pri otázke: Viete si predstaviť, že by sme mali Rómsky štát? sa Rómovia viac menej vyjadrovali záporne. Neveria, že by spoločne dokázali vôbec niečo také ako Rómsky štát vytvoriť. Ako sa mnohí sami vyjadrili, chýbajú nám vzdelaný ľudia, či sami medzi sebou sa dokážeme deliť na lepších a horších, sami sa kastujeme, a to by prinieslo veľké nezhody a napätie. A potom t…

Rómske noviny kričia "Kmeťo klameš" ospravedlň sa!

Dlhodobo sledujem neutešený stav jediných Rómskych novín na Slovensku. Asi aj preto, že tu v týchto novinách som začínal písať, dalo by sa povedať, svoju históriu blogovania. Vďaka tomu som spoznal úžasnú ženu a dušu týchto novín. Pani Daniela Hivešová Šilanová, bola prvou dámou rómskej žurnalistiky, a aj vďaka nej poznáme dnes zvučné mená rómskej žurnalistiky. Nebudem tu všetky mená vypisovať, aby som sa náhodou niekoho nedotkol, že som ho opomenul. A aj preto ma mrzí v akom stave Rómske noviny/ Romano Nevo ľil/ sú, a že tí ktorí by mali pamiatku pani Šilanovej chrániť, a tým chrániť aj podstatu Rómskych novín a ich zachovanie, si z toho urobili len svoj biznis...

Dlhodobo som sa snažil o kontakt z Romanom Čonkom, ktorý zato v akom stave Rómske noviny sú nesie plnú zodpovednosť, pretože po smrti pani Šilanovej, to bol práve on, ktorý celú redakciu prebral, a teda sa od neho čakalo, že tieto noviny povedie minimálne tak ako pani Šilanová. Kontaktoval som ho aj keď som mal cestu do Koš…