Preskočiť na hlavný obsah

Translate

Smrteľné pandémie útočia na ľudstvo každých 100 rokov!



Svet v súčasnosti sužuje smrteľné ochorenie s názvom koronavírus. Objavil sa v najľudnatejšom meste v strednej Číne vo Wu-chan (9,7 milióna obyvateľov). Netrvalo dlho a nebezpečný vírus sa dostal aj do Ameriky či Európy.

Doteraz si koronavírus vyžiadal viac ako 4000 obetí a viac ako 119 000 nakazených. Vo viacerých štátoch zasadali bezpečnostné rady, aby predišli šíriacej sa smrteľnej nákaze. Tieto opatrenia, žiaľ, nepomohli. Koronavírus sa šíri naprieč celým svetom.

Historici veľmi dobre vedia, že podobná epidémia netrápi ľudstvo po prvýkrát. Mor, cholera či španielska chrípka. To všetko zabíjalo ľudí pred niekoľkými storočiami. Ak sa detailne pozriete na obdobia, kedy sa objavili, možno ostanete v miernom šoku. Mohlo by sa zdať, že ide o cyklické opakovanie. Náhoda? Niektorí ľudia si myslia, že nie.

Mor (1720)


Označovaný aj ako čierna smrť – obrovská pandémia, ktorá zasiahla Áziu a Európu v 14. storočí. V Európe sa objavila v období rokov 1347 – 1351 a zahubila asi polovicu populácie, čo predstavovalo 25 až 34 miliónov ľudí. Niektoré odhady sa pohybujú medzi jednou až dvomi tretinami celkového počtu obyvateľov kontinentu. Celkovo zahubila asi 75 miliónov ľudí.

Rovnaké ochorenie sa do Európy vracalo opakovane až do 18. storočia. K najvýznamnejším patrila epidémia v Taliansku (1629-1631), Londýne (1665–1666), Viedni (1679), Marseille (1720-1722) a v roku 1771 v Moskve.




Cholera (1820)


Nebezpečná hnačková infekčná choroba, ktorá spôsobovala kŕčovité bolesti brucha, horúčku, nevoľnosť a zvracanie. Ochorenie v ťažkých prípadoch končili smrťou. Prvá pandémia sa datuje v rokoch 1816 až 1826. V priebehu roka 1820 sa rozšírila do väčšej časti Indie.

V rokoch 1852 – 1860 si v Rusku vyžiadala viac ako milión obetí. O niekoľko rokov neskôr (1991 – 1994) sa objavila v Južnej Amerike, kde bolo evidovaných 1,04 milióna chorých a takmer 10 000 mŕtvych.



Španielska chrípka (1920)



Smrteľná pandémia chrípky, ktorú spôsobil chrípkový vírus H1N1. Nakazila cca 500 miliónov ľudí na celom svete, čo malo za následok približne milión ľudských obetí (3% svetovej populácie).

Ide tak o jednu z najnebezpečnejších katastrof v ľudskej histórii. Objavila sa v období od januára 1918 do decembra 1920.



Koronavírus (2020)

Objavil sa v tomto roku v čínskom meste Wu-chan a jeho okolí. K 11. marcu 2020 zomrelo na následky nakazenia viac ako 4000 ľudí a infikovaných bolo vyše 119 000. Vírus bol potvrdený v 120 krajinách po celom svete a ešte nieje koniec ... 


Jozef Kmeťo 

Komentáre

  1. Z akéhokoľvek pohľadu sa na to pozriem vidím to ako niečo prešpekulovane prírodou či Bohom. Keď zem dosiahne maximálnu únosu hranicu, tvora názvom človek. Ktorý nevie žiť v rovnováhe spustí sa epidémia aby nezanikla sama zem. A už je nás cca takmer 6miliárd na svete. Čo je až až. Kde sa to začalo. Nepresne tam kde ľudia kolieska smogu nedychaju, a potkynaju sa jeden o druhého.

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Spanielska chripka mala nie 1 ale 50 mil obeti...

    OdpovedaťOdstrániť

Zverejnenie komentára

Váš názor nás zaujíma, ďakujeme

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Sheffield: Bitka Rómov si vyžiadal troch hospitalizovaných

Situácia s nezvládnuteľnými Rómami zo Slovenska je obzvlášť neznesiteľná v štvrti Page Hall anglického mesta Sheffield. Takto som písali o Sheffielde v roku 2018 na stránke môjho blogu Redakcie R1. A zdá sa, že sa nič za tie dva roky v tomto meste nezmenilo. 25 Júla v sobotu vo štvrti Page Hall sa strhla bitka dvoch znepriatelených rodín, lietali stoličky, tyče, nadávky a krik sa ozýval celou štvrťou. Zasahovali záchranári a Polícia ktorá do neskorej noci celú štvrť aj monitorovala. Prečo sa bitka strhla nieje celkom známe, sú rôzne teórie a verzie ale nie sú potvrdené.... Udajne malo isť o bicykel s ktorým sa hrali deti, a iná verzia zase hovorí, že to bol stred medzi rómami zo Slovenska a z Rumunska.  Spôsobom akým sa však bitka odohrala je aj vecou vyšetrovania polície....  
Hoci mnohí z Rómov, ktorí prišli za lepším životom do Británie sa normálne zaradili do miestnej komunity, našli si prácu a deti poslali do škôl, veľká časť prišelcov zo segregovaných osád východného Slovenska te…

Rómovia si nevedia predstaviť, že by mali svoj vlastný štát...

Okrem kontaktov je sociálna sieť dobrá aj na bleskový prieskum. Už dlhšie bez toho aby si to niekto všimol, až možno na pár jednotlivcov, mapujem na mojom "fejzbuku" náladu nás Rómov. Samozrejme, že naša nálada sa odzrkadľuje aj podľa doby v akej teraz žijeme. A možno aj práve táto doba, kedy všetci bez rozdielu musíme vynaložiť viac úsilia na prežitie, ako by Rómov prebudila zo sna, jeden za všetkých a všetci za jedného.Pretože jeden za všetkých a všetci za jedného, alebo inak povedané spoločne za prospech nás všetkých už neplatí. V rómsku štátnosť ktorý by sme spoločným úsilím vybudovali neverí väčšina Rómov.
Pri otázke: Viete si predstaviť, že by sme mali Rómsky štát? sa Rómovia viac menej vyjadrovali záporne. Neveria, že by spoločne dokázali vôbec niečo také ako Rómsky štát vytvoriť. Ako sa mnohí sami vyjadrili, chýbajú nám vzdelaný ľudia, či sami medzi sebou sa dokážeme deliť na lepších a horších, sami sa kastujeme, a to by prinieslo veľké nezhody a napätie. A potom t…

Rómske noviny kričia "Kmeťo klameš" ospravedlň sa!

Dlhodobo sledujem neutešený stav jediných Rómskych novín na Slovensku. Asi aj preto, že tu v týchto novinách som začínal písať, dalo by sa povedať, svoju históriu blogovania. Vďaka tomu som spoznal úžasnú ženu a dušu týchto novín. Pani Daniela Hivešová Šilanová, bola prvou dámou rómskej žurnalistiky, a aj vďaka nej poznáme dnes zvučné mená rómskej žurnalistiky. Nebudem tu všetky mená vypisovať, aby som sa náhodou niekoho nedotkol, že som ho opomenul. A aj preto ma mrzí v akom stave Rómske noviny/ Romano Nevo ľil/ sú, a že tí ktorí by mali pamiatku pani Šilanovej chrániť, a tým chrániť aj podstatu Rómskych novín a ich zachovanie, si z toho urobili len svoj biznis...

Dlhodobo som sa snažil o kontakt z Romanom Čonkom, ktorý zato v akom stave Rómske noviny sú nesie plnú zodpovednosť, pretože po smrti pani Šilanovej, to bol práve on, ktorý celú redakciu prebral, a teda sa od neho čakalo, že tieto noviny povedie minimálne tak ako pani Šilanová. Kontaktoval som ho aj keď som mal cestu do Koš…