Zničená zem ! Čo bude z ľuďmi?

Foto/EU Google 

Zmena klímy je jednou z najvážnejších výziev, ktorým dnes čelíme. Naša planéta zažíva výraznú a zrýchlenú zmenu klímy, ktorá sa začala pred viac ako sto rokmi. Väčšina vedcov sa zhodne na tom, že naša planéta sa zohrieva rýchlejšie ako kedykoľvek predtým, čo spôsobuje obrovské množstvo skleníkových plynov, ktoré ľudia vypúšťajú do atmosféry. Patria sem činnosti, ako je spaľovanie fosílnych palív (uhlie, ropa a plyn), jazda automobilmi a výrub lesov. Mnohí z nás videli (a dokonca aj zažili) vplyv zmeny klímy. Nejde však len o vplyvy extrémneho počasia, ako sú záplavy, suchá a hurikány. Pomalšie a menej zrejmé zmeny v našej klíme môžu úplne zmeniť spôsob nášho života. Dobrou správou je, že v decembri 2015 v Paríži 195 krajín (prakticky celý svet) odsúhlasilo prvú právne záväznú globálnu zmluvu týkajúcu sa boja proti zmene klímy. V EÚ a na celom svete už vlády, spoločnosti a jednotlivci pracujú na odstránení príčin a prispôsobení sa zmenám. Všetci máme svoju úlohu, pretože zmena klímy je svetovým problémom, ktorý môže ovplyvniť každého z nás. Všetci žijeme na jednej planéte a zmeny, ktoré urobíme, môžu mať vplyv na iných ľudí na opačnom konci sveta. Možno povedať, že naše správanie zanecháva trvalú stopu, niečo ako odtlačok. Prostredníctvom svojich činov a volieb tak môže každý z nás podniknúť kroky, aby zanechal svoju malú stopu a pomohol v boji proti zmene klímy...

Vplyvy zmeny klímy cítime na všetkých kontinentoch celého sveta a predpokladá sa, že v nasledujúcich desaťročiach budú čoraz častejšie a silnejšie. Krajiny a regióny čelia rozmanitým problémom. Tieto zmeny môžu premeniť náš svet, ovplyvniť dodávky potravín aj vody a naše zdravie. Čím budú problémy väčšie, tým komplikovanejšie a drahšie sa budú dať riešiť. Najlepšie je začať robiť opatrenia čo najskôr.

Foto Google 

Horúce chvíle : Svet zažíva viac horúcich a menej studených dní a očakáva sa, že čoraz častejšie sa budú vyskytovať dlhodobejšie horúčavy. Dlhé obdobia neobyčajne horúceho počasia môžu byť nebezpečné a spôsobovať zdravotné problémy, ako napríklad úpal či dokonca smrť. Ak sa planéta oteplí, môže nastať nedostatok vody a suchá. V Európe, najmä v južných častiach, už pociťujeme tieto dôsledky. Pri nedostatku dažďa sa stromy a iné rastliny vysušujú, môžu sa ľahko zapáliť a spôsobiť ničivé lesné požiare.

Prudké horúčavy a nedostatok vody je katastrofálna kombinácia pre plodiny a svetové dodávky potravín. Rastliny potrebujú vodu na prežitie a dobytok by zasa bez rastlín hladoval. Keď sa vrchná vrstva pôdy na poľnohospodárskom poli vysuší, vytvára sa prach, ktorý vietor odfúka spolu so základnými živinami potrebnými pre rastliny. Výsledkom je menej potravín, čo vytvára veľký problém do budúcnosti, pretože do roku 2050 sa počet obyvateľov na zemeguli zvýši zo súčasných približne 7,5 miliardy na 9 miliárd, čiže bude treba viac potravín. Dodávky potravín ohrozuje aj negatívny vplyv zmeny klímy na včely a ďalších opeľovačov. Všetko to vedie k tomu, že potrebujeme zabrániť zmene klímy v najväčšej možnej miere, a zároveň prispôsobiť poľnohospodárstvo meniacej sa klíme.

Foto/ Google 

Globálne otepľovanie sprevádzajú prudšie a ničivejšie búrky. Hurikány, tajfúny a cyklóny sa tvoria nad teplou masou vody, ako je Tichý oceán alebo Karibské more, keď je v atmosfére veľa teplého a vlhkého vzduchu. Vetry, ktoré sa rýchlo točia, dokážu vykoreniť stromy, zničiť budovy aj prevrátiť vozidlá. Na mape si môžeš pozrieť niekoľko príkladov extrémneho počasia v roku 2013. V budúcnosti môžeme očakávať, že v dôsledku zmeny klímy bude k takýmto javom dochádzať častejšie.

Silný dážď spôsobuje záplavy, keď zo zeme steká priamo do riek a vodných nádrží, až sa vylejú z korýt. V mestách môže mať obrovské následky, pretože voda nie je schopná vsakovať do betónu a asfaltu. Po ústupe záplavových vôd si nasledujúce čistenie vyžaduje veľa času a peňazí. V roku 2017 rozsiahle záplavy v južnej Ázii zabili viac ako 1 000 ľudí a milióny vyhnali z domovov.

Foto: Google 

Divoká príroda v pohybe Mnohé suchozemské a morské druhy živočíchov sa už presunuli na nové miesta. Niektorým druhom bude hroziť vyhynutie, ak sa nepodniknú kroky na obmedzenie zmeny klímy. Zmena klímy tiež znamená, že niektoré druhy hmyzu, ktoré v minulosti žili iba v jednej oblasti, teraz zamorujú nové miesta. Niektoré komáre pri poštipnutí prenášajú choroby, ako napríklad žltú zimnicu, horúčku dengue, chikungunyu či maláriu. Pôvodne tento hmyz žil len v tropických oblastiach, niektoré druhy však dnes žijú a množia sa v južnej Európe, pretože je tu teplejšie.

Vieš si predstaviť život s vedomím, že jedného dňa zaplaví tvoj domov voda? Marshallove ostrovy na severe Tichého oceánu patria medzi najzraniteľnejšie ostrovné krajiny na svete. Väčšina ich územia sa nachádza len tri metre nad hladinou mora. Vedci tvrdia, že keby sa hladina mora zvýšila iba o 80 cm, zaplavené by boli dve tretiny pevniny

Foto: Google 

Čína a USA sa k dohode nepripojili ! Hlavným cieľom Parížskej dohody z roku 2015, ktorú podpísalo 195 krajín sveta je obmedziť emisie CO2, ktoré ľudstvo do ovzdušia vypúšťa. Za následok si vedci z celého sveta sľubujú stabilizáciu teploty na celej planéte, ktorá od priemyselnej revolúcie každoročne stúpa neudržateľným tempom. Zmena klímy už dávno nie je teóriou. Ide o vedecký fakt, ktorý podložili mnohí uznávaní vedci desiatkami vedeckých prác a štúdií. K americkému prezidentovi sa však tieto informácie zjavne nedostali, alebo lepšie povedané, úmyselne ich ignoruje ako aj predstavitelia Číny, pričom Čína je najväčším znečistovateľom našej planéty. 

Foto:Google 

Ľudstvo je na prahu zmeny 

Svet možno stojí na pokraji záhuby a ľudstvo sa samo zabíja. Najprv nastane postupný rozklad. Zažijeme epidémie, hladomor, nedostatok zdrojov. To všetko povedie k rozpadu centrálneho riadenia vo vnútri jednotlivých štátov, narušeniu trhu a celosvetovým konfliktom. Potom príde kolaps... 

Fakt, že značná časť sveta trpí nedostatkom potravín, je známy už dlho. A nič nenasvedčuje tomu, že by sa to malo v blízkej budúcnosti zmeniť. Ich produkciu totiž ovplyvňujú klimatické zmeny a znečistenie životného prostredia, ktoré je čoraz väčšie. Sprievodnými znakmi tohto nepriaznivého trendu sú zmenšujúce sa zásoby podzemných vôd, stúpajúca kyslosť oceánov i vymieranie mnohých rastlinných a živočíšnych druhov.

My ľudia sme dokázali vzlietnuť ku hviezdam, pristáli sme na Mesiaci. Využívame moderné komunikačné technológie, rozlúštili sme ľudský génom. Všetky tieto úspechy nás ľudí by nás mali posunúť dopredu, no mám pocit, že sa deje pravý opak. Naše úspechy nás priviedli k priepasti z ktorej niet návratu. Tak sme zničili našu planétu, že budúce generácie ľudí sú odsedené žiť pod zemou, pretože na povrchu zeme nebude možne žiť... Je tu ešte nádej, ak my ľudia sa viac začneme zaujímať o našu zem, upozorňovať na katastrofálny stav v ktorom sa ako ľudstvo nachádzame a tlačiť na kompetentných, možno sa ešte ako ľudia zachraníme. No ku takejto záchrane treba ešte jedno, zmenu myslenia, potlačiť v nás sebectvo a nekonečnú zlobu a keďže toto nedokážeme sme odsúdený na zánik??? 

Jozef Kmeťo 
Zdroj: EU/ Výbor pre ochranu životného prostredia          

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Prečo toľko Pochybností okolo Koronavírusu!?

Smrteľné pandémie útočia na ľudstvo každých 100 rokov!

Neslávne slávny "krutý" exekútor si vymáha peniaze od buka do buka, ako sa mu zachce... Robí to roky a nikto voči nemu nezakročí. Prečo??!