Preskočiť na hlavný obsah

Translate

Kto uverí zbítým deťom z Krompách





Päť útlych rómskych detí s rúškami na tvárach pribehlo na zavolanie rodičov do radového murovaného domčeku v Krompachoch. „Mňa zbil najviac,“ ustráchane prehovorila najstaršia Barborka. Má jedenásť. Najmladšie dieťa s modrinami na nohách len sedem rokov.

Príliš emocionálne? Možno. Vidieť päť traumatizovaných detí s modrinami na tele ešte osem dní po incidente vyvoláva emócie. „Asi ich otec zmlátil, rodičia na ne mali dať pozor,“ reagovali ľudia v Krompachoch na medializovanú udalosť. Príliš banálne? Zdanlivo. Počas pandémie nás predsa trápia oveľa vážnejšie problémy, ako pár detských modrín. Veď sa rýchlo zahoja a deti prekročením rieky naozaj porušili štátom nariadenú karanténu.

Čo na tom, že na druhom brehu plytkého Hornádu, oddeleného strmým kopcom od najbližšej cesty, nebolo široko-ďaleko žiadne iné osídlenie, pre ktoré by boli potenciálnou hrozbou. Príkaz však znel jasne: nikto neprejde. Incident by zostal bez povšimnutia, keby deti unisono neobvinili hliadkujúceho policajta (redakcia má jeho meno k dispozícii) zo surového napadnutia. Asi mu rupli nervy, veď je tiež len človek, napadne automaticky hocikomu z nás. Chceme veriť vo fungujúci systém, ospravedlniť slabosť človeka – hlavne ak je z majority. A ešte, povedzme si úprimne, kto by veril deťom?
deti v tuneli

Hornád je prirodzenou zelenou hranicou časti Krompách – Stará Maša, obývanej prevažne chudobnými Rómami. Počas nariadenej karantény nebol prechod cez rieku nijako viditeľne zakázaný. Na druhý breh chodili deti každý druhý deň hľadať popadané konáre, rozprávať sa, zažiť dobrodružstvo. „Vojaci nás tam počas celej karantény púšťali cez vodu zbierať haluzinu do pece,“ tvrdia svorne obyvatelia komunity. 



V jedno predpoludnie, 27. apríla okolo pol dvanástej, to bolo inak. Povyše hlúčika detí prechádzalo hliadkujúce auto so zmiešanou osádkou, zloženou z policajta a vojaka. Auto zastavilo na kraji cesty, popod ktorú cez tunel obaja zbehli k pätici detí. Potiaľ sa tvrdenia oboch strán zhodujú. Následné udalosti už interpretujú odlišne. Policajt akékoľvek násilie odmieta, vraví o bežnom napomenutí. Vojak hovorí, že sa oddelil od kolegu z ozbrojených zložiek počas zostupu zo svahu, a preto nevie potvrdiť ani vyvrátiť konanie policajta počas celého zásahu. 

Uverí však niekto deťom ?  

Žiaľ aj v samotnej osade v Krompachoch je počuť niekoľko verzií... TA3 v prvých dňoch dokonca odvysielala, že to mal byť jeden z pracovníkov rómskej hliadky.  Rodičia tak isto sa vo vyjadrení,kto mal zbiť ich deti a či poznajú toho policajta z obvodného oddelenia polície v Krompachoch rozchádzajú...  Na otázku novinára z časopisu Týždeň, keď sa ich pýtal či poznajú a vedia ktorý policajt zbil ich deti, odpovedia, že nie, nepoznajú. No ďalej novinárovi hovoria, že im ho deti ukázali, zo slovami,  že to je on, ten policjat ktorý ich mal zbiť!!!       

Jedno je isté, deti boli zbité, kto ich zbil, to už je vec vyšetrenia. Ak to bol policajt ktorý ich mal zbiť, a deti ho dokonca identifikovali, aj keď rodičia nevedia ktorý policajt by to mal byť, mal byť tento policajt podrobený vyšetrovaniu a postavený mimo službu aspoň po dobu vyšetrenia incidentu... Môžeme mať rôzne názory, ale ak niekto dokáže udrieť malé deti po nohách, či dokonca malo by im byť vyhrážané zbraňou, taký človek nepatrí ani do policajného zboru ani do inej verejnej služby...  No bojím sa aby celý incident nedopadol ako v prípade ktorý sa stal pred rokmi, kedy policajti si svoju mužnosť ukájali na fackujúcich rómskych chlapcoch.... 


Záver   

Keď sa tento incident dostal na svetlo sveta, očakával by som, že v prípade tak malých deti 11 a 7 ročných sa bude pristupovať, ako že sa jedná v prvom rade o deti, malé deti,  že nebudem svedkom predsudkov a rôznych komentárov tipu, správne urobil policajt, cigánčatá čierne treba pobiť a podobne... Je mi ľúto, že sa deťom prakticky neveri! Dieťa nevie ešte tak opísať udalosť ako by si možno kompetentný priali alebo aj neveriaca verejnosť.  Pripúšťam, ako som aj vyššie v článku opísal malé nejasnosti vo výpovedi detí a ich rodičov, ale tým treba aj rátať, deti sú deti, deti nerozmýšľajú ako dospelý ľudia, premýšľajú ako deti a hovoria ako deti... Čo sa týka rodičov ale aj obyvateľov tejto osady, do zreteľu treba brať do úvahy, že sa jedná o jednoduchých ľudí, nie sú to inžinieri jadrovej fyziky, to nie som ani ja, a pritom som ukončil gymnázium. Chcem a verím že aj na tieto fakty sa v prípade bude pozerať a neuzavrie sa, že prípad sa nestal....      

Jozef Kmeťo  
zdroj týžden  









Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Rómovia si nevedia predstaviť, že by mali svoj vlastný štát...

Okrem kontaktov je sociálna sieť dobrá aj na bleskový prieskum. Už dlhšie bez toho aby si to niekto všimol, až možno na pár jednotlivcov, mapujem na mojom "fejzbuku" náladu nás Rómov. Samozrejme, že naša nálada sa odzrkadľuje aj podľa doby v akej teraz žijeme. A možno aj práve táto doba, kedy všetci bez rozdielu musíme vynaložiť viac úsilia na prežitie, ako by Rómov prebudila zo sna, jeden za všetkých a všetci za jedného.Pretože jeden za všetkých a všetci za jedného, alebo inak povedané spoločne za prospech nás všetkých už neplatí. V rómsku štátnosť ktorý by sme spoločným úsilím vybudovali neverí väčšina Rómov.
Pri otázke: Viete si predstaviť, že by sme mali Rómsky štát? sa Rómovia viac menej vyjadrovali záporne. Neveria, že by spoločne dokázali vôbec niečo také ako Rómsky štát vytvoriť. Ako sa mnohí sami vyjadrili, chýbajú nám vzdelaný ľudia, či sami medzi sebou sa dokážeme deliť na lepších a horších, sami sa kastujeme, a to by prinieslo veľké nezhody a napätie. A potom t…

Sheffield: Bitka Rómov si vyžiadal troch hospitalizovaných

Situácia s nezvládnuteľnými Rómami zo Slovenska je obzvlášť neznesiteľná v štvrti Page Hall anglického mesta Sheffield. Takto som písali o Sheffielde v roku 2018 na stránke môjho blogu Redakcie R1. A zdá sa, že sa nič za tie dva roky v tomto meste nezmenilo. 25 Júla v sobotu vo štvrti Page Hall sa strhla bitka dvoch znepriatelených rodín, lietali stoličky, tyče, nadávky a krik sa ozýval celou štvrťou. Zasahovali záchranári a Polícia ktorá do neskorej noci celú štvrť aj monitorovala. Prečo sa bitka strhla nieje celkom známe, sú rôzne teórie a verzie ale nie sú potvrdené.... Udajne malo isť o bicykel s ktorým sa hrali deti, a iná verzia zase hovorí, že to bol stred medzi rómami zo Slovenska a z Rumunska.  Spôsobom akým sa však bitka odohrala je aj vecou vyšetrovania polície....  
Hoci mnohí z Rómov, ktorí prišli za lepším životom do Británie sa normálne zaradili do miestnej komunity, našli si prácu a deti poslali do škôl, veľká časť prišelcov zo segregovaných osád východného Slovenska te…

Som cigán, kto zato môže?

Kde je moje miesto v spoločenstve, prečo ma vylúčili? Som označený ako nežiadúci, teda nepotrebný a v spoločnosti nadbytočný! Uisťujú ma, že všetko je v poriadku... Vieš si len cigán, ja nie som rasista, dokonca mám aj veľa kamarátov cigánov, ale .... 

Ja to však neviem spracovať, neviem to spracovať od chvíle kedy som zistil, že svet robí rozdieli. V hlave mi prevláda jediná myšlienka. Už tu nepatríš, už nepatríš medzi bežných ľudí! Boja sa ťa! Majú k tebe odpor! Síce ma uisťujú, že to tak nie je, no ja si myslím svoje, veď aj židov uisťovali a ako to dopadlo? 

Ľudia a ich historická pamäť hovorí jasne. Nechcených! Označiť, odčleniť a priradiť číslo!

Patríš do inej skupiny, koľko vás je na Slovensku? Sčítavajú nás ako dobytok, načo sú však tieto čísla?, a keďže k nám už nepatríš, nepatríme k nim, tak sa prípadne straty akosi lepšie rátajú. Výčitky svedomia? Kolektívna vina skupiny voči skupine, ja predsa za to nemôžem, čo ja sám zmôžem! Nič! Robil som to čo je správne, to čo ostatní! ž…